NEPREHLIADNITE:

Závery V. medzinárodnej konferencie ARMS

Pri príležitosti 20. výročia prijatia Zákona o mediácii na Slovensku a 10. výročia vzniku Asociácie rodinných mediátorov Slovenska sa v Bratislave v dňoch 15. - 16. marca 2024 uskutočnila V. medzinárodná konferencia o aktuálnom stave využívania mediácie pri riešení rodinných konfliktov pod názvom 20 ROKOV MEDIÁCIE NA SLOVENSKU: CIELE A REALITA RIEŠENIA RODINNÝCH SPOROV. Nad podujatím prevzala záštitu prezidentka Slovenskej republiky pani Zuzana Čaputová.

Povinné vzdelávanie mediátorov v roku 2024

Ministerstvo spravodlivosti SR aj v roku 2024 organizuje odborné semináre pre mediátorov.  Ponúknuté sú dve témy - jedna právna a druhá zameraná na sociálne zručnosti. Mediátor si tak môže vybrať, ktorú tému, kedy a v ktorej vzdelávacej inštitúcii absolvuje.

V. medzinárodná konferencia o rodinnej mediácii

Pri príležitosti 20. výročia prijatia Zákona o mediácii na Slovensku a 10. výročia vzniku Asociácie rodinných mediátorov Slovenska sa uskutoční V. medzinárodná konferencia o aktuálnom stave využívania mediácie pri riešení rodinných konfliktov. Konferencia 20 ROKOV MEDIÁCIE NA SLOVENSKU: CIELE A REALITA RIEŠENIA RODINNÝCH SPOROV sa uskutoční v dňoch 15. - 16. marca 2024 v Bratislave. Nad podujatím prevzala záštitu prezidentka Slovenskej republiky pani Zuzana Čaputová.

Supervízia v rodinnej mediácii

Rodinná mediácia sa postupne aj na Slovensku  etabluje ako nevyhnutný a prospešný nástroj pri riešení rodinných sporov. V roku 2014 bola založená Asociácia rodinných mediátorov Slovenska (ARMS), ktorá má vo svojich cieľoch a poslaní okrem iného aj poskytovanie supervízie rodinným mediátorom v ich mediačnej práci. Aj na základe tohto poslania, ale aj na základe diskusií v prostredí rodinných mediátorov prinášame niekoľko podnetov a informácií pre možnosti využitia supervízie pre rodinných mediátorov so zámerom sprostredkovať riešenie niektorých tém, s ktorými sa rodinní mediátori stretávajú. Ide o iniciatívu asociácie s cieľom skvalitniť výkon rodinnej mediácie a posilnenie odbornej kompetencie rodinných mediátorov.

Pre bližšiu orientáciu v supervízii ponúkame len niekoľko stručných informácií, a to veľmi všeobecne ako príklad čo je supervízia a aké je jej využitie v pomáhajúcich profesiách, čo je jej cieľom a aký prínos by mohla mať supervízia pre činnosť a prax rodinných mediátorov.

Pojem supervízia je už v našej spoločnosti všeobecne známy. Faktom ale je, že inak je tento pojem vnímaný v rámci jednotlivých profesií alebo v odborných činnostiach. Všeobecne by sme mohli povedať, že slovo supervision (angl.) znamená dohľad, dozor, dozerať na, kontrola, riadenie, vedenie, inšpekcia, vrchný dozor, školská inšpekcia, revízia. V tomto význame sa u nás pojem supervízor vyskytuje len zriedkavo, aj keď v komerčnej sfére by sme mohli tomuto vyjadreniu priradiť určité pracovné pozície. Inak je tomu v pomáhajúcich profesiách, kde supervíziu považujeme najmä za metódu zvyšovania profesionálnej kompetencie, pričom zásadne nejde o kontrolu, dohľad alebo riadenie.

Pohľad na supervíziu sa veľmi výrazne kreoval na Slovensku začiatkom tohto storočia vplyvom vyššej koncentrácie pozornosti na prácu s človekom – klientom, ktorý je v konkrétnej nepriaznivej sociálnej alebo osobnej – psychickej situácii alebo nepohode.  Supervízia v tomto prípade bola koncentrovaná predovšetkým na skvalitňovanie odbornej činnosti profesionálov. V tomto smere je charakteristické aj zosúladenie názorov niektorých autorov, ktorí sa supervíziou v pomáhajúcich profesiách zaoberajú, napr. Gabura – Pružinská (1995), Gabura (2017), Schavel  (2004), Schavel – Tomka (2010), Schavel – Hunyadiová – Kuzyšin (2013),  Vaska (2012) a iní autori.

Podobne, ak by sme mali sprostredkovať význam supervízie ako odbornej činnosti, je možné sa oprieť o tvrdenie členov Európskej asociácie supervízie (EAS), ktorá definuje supervíziu ako:

  • poradenskú metódu, prostredníctvom ktorej osoby, tímy, skupiny a organizácie hodnotia svoju profesionálnu aktivitu, prípadne úspešnosť,
  • postup, s ktorým pomocou supervízora pracujú na riešení problémov osoby, tímy, skupiny a organizácie, ktoré sú prítomné v profesijných postupoch a situáciách,
  • model pre výukové procesy,
  • teoretické chápanie, ktoré umožňuje zhodnotenie faktorov súvisiacich s potvrdzovaním a uplatňovaním profesijnej komunikácie.

Osobne a v celkovom sumáre sa môžeme stotožniť aj s tvrdením Scherpnera (1999) podľa ktorého, je supervízia  poradenská metóda, ktorá sa využíva pre zabezpečenie a zvyšovanie kvality profesionálnej práce, vzťahuje sa na psychické, sociálne a inštitucionálne faktory.

Cieľom supervízie v pomáhajúcich profesiách je predovšetkým sprostredkovanie pomoci alebo pomoc pri riešení niektorých situácií súvisiacich s výkonom odbornej činnosti profesionálov alebo aktérov riešenia niektorých, ako sme už spomínali nepriaznivých životných situácií, udalostí alebo problémov klientov (pojem klient uvádzame ako všeobecne najlepšie vystihujúcu pozíciu účastníka, ktorý má záujem riešiť svoj aktuálny problém). S tým súvisia aj konkrétnejšie ciele supervízie vzťahujúce sa na pomáhajúce profesie, a to dať pomáhajúcim profesionálom podnety k tomu, aby sa naučili hľadať nové cesty, perspektívy a možnosti pri riešení zložitých ekonomických a najmä psychosociálnych problémov klientov a zároveň, aby hľadali možnosti ako skvalitňovať svoju prácu, ako predchádzať syndrómu vyhorenia a chrániť tak aj samého seba. Zároveň princíp osobnej angažovanosti a požiadavka neutrality kladú značné nároky na emocionálnu rovnováhu a výkonovú zložku pomáhajúcich profesionálov. Vnútorným rozporom pomáhajúcich profesionálov často je aj fakt, že nemôžu preniesť na svoje vlastné bedrá natrvalo riešenie problémov svojich klientov, ale im môžu iba čiastočne a dočasne pomôcť.

Supervízia v pomáhajúcich profesiách si podľa viacerých autorov napr. Schavel (2013), Gabura (1995), Scherpner (1999), Úlehla (1999),  kladie za cieľ predovšetkým:

  • hľadanie nových riešení, spracovávanie konfliktných situácií najmä v oblasti komunikácie a kooperácie medzi spolupracovníkmi, klientami a nadriadenými,
  • plnenie zadaných úloh podľa stanovených cieľov,
  • verifikácia správnosti a alternatív pri práci s klientom, rodinou alebo skupinou,
  • rozširovanie možností a alternatív svojej vlastnej práce,
  • korigovanie neefektívnych postupov,
  • prevencia poškodzovania klientov,
  • učenie sa a zbieranie skúseností,
  • prevencia syndrómu vyhorenia pracovníkov,
  • prevencia pred pohltením a prepracovaním,
  • účinné zvládnutie pocitov bezmocnosti a viny,
  • účinnejšie zachádzanie s vlastnými zdrojmi.

Sme toho názoru, že medzi základné ciele supervízie okrem vyššie spomenutých je potrebné zaradiť aj:

  • potrebu a ochotu ďalej sa vzdelávať,
  • posilňovať svoju autonómiu a seba-kompetenciu v pozícii odborníka,
  • dodržiavať základné etické princípy pri práci s klientom, ale aj voči organizácii a svojim kolegom,
  • posilňovať svoju motiváciu pre odborné činnosti dobrými skúsenosťami v interakcii supervízor – supervidovaný.

Zároveň pri vnímaní týchto tvrdení sa naskytá možnosť na zamyslenie pre aplikáciu supervízie do praxe rodinných mediátorov. Aký význam by supervízia pre nich mala, čo by im priniesla, ako vnímať účasť iného profesionála – supervízora na rozbore svojich postupov, ako odkrývať aj svoje slabé stránky pri výkone rodinnej mediácie, ako pracovať s dilemami pri rozhodovacom procese, ako odkrývať nejasnosti v súvislosti s etickými princípmi mediátora. Ako komunikovať so supervízorom svoje neistoty v komunikačných zručnostiach pri práci s účastníkmi mediácie. Ako efektívne komunikovať so sudcom, advokátom alebo ďalšou autoritou zaangažovanou v procese mediácie. Ako zdieľať svoje emócie a neistoty v mediácii. Alebo ako si uvedomovať svoje narábanie s mocou, bezmocnosťou a pocitom viny v pozícii mediátora. Ako narábať prípadne so svojou vlastnou skúsenosťou a s kontrolou proti-prenosu, kedy mediátor svoju vlastnú minulú skúsenosť alebo vzťahy premieta do práce s klientom – účastníkom mediácie. Ako zabrániť podobne prenosu klientovej (účastník mediácie) minulej skúsenosti, vzťahov, citov do vzťahu k mediátorovi. Ako si uvedomovať prípadne prítomnosť syndrómu vyhorenia v pozícii mediátora. Ide teda o zameranie supervízie v troch dôležitých rovinách - a to na samotný proces, obsah a okolnosti súvisiace so vzťahom medzi mediátorom a klientom  a medzi klientami. To sú načrtnuté len niektoré z možností, s ktorými by mohol pracovať supervízor na základe dobrovoľnej objednávky zo strany mediátora.

V súvislosti s praktickým uplatnením supervízie je potrebné upozorniť, že supervíziu by mal vykonávať supervízor, ktorý absolvoval vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe „Supervízia pre pomáhajúce profesie" v rozsahu 240 hodín. Supervízia by mala byť aj pre rodinných mediátorov realizovaná vždy na dobrovoľnej báze. V praxi je možné využívať individuálnu aj skupinovú supervíziu. Supervízia by mala prebiehať nerušene v prostredí, ktoré by vytváralo aj priaznivé podmienky pre jej uplatňovanie. Trvanie supervízie je individuálne, na základe spoločnej dohody medzi supervízorom a supervidovaným. 

Na stránke Asociácie rodinných mediátorov Slovenska sú zverejnené kontakty na supervízorov, ktorí by supervíziu pre rodinných mediátorov mohli vykonávať. Podobne predpokladáme uverejniť aj bližšie informácie k vytvoreniu podmienok pre poskytovanie supervízie.

 

Prof. PaedDr. Milan Schavel, PhD.

Všetky články

Top